Do kúta!

Autor: Júlia Kampfová | 14.4.2015 o 9:08 | Karma článku: 8,46 | Prečítané:  1480x

„Mgr. Zmrlinárka – no a čo?“ napísala do statusu na facebook Kaja, chvastajúc sa novým tričkom s vtipným nápisom. „Kto neměl z(m)rzku, neví co je láska,“ písalo sa na kuse odevu. Mgr. Kaja je dvadsaťšesť ročná ryšavka, čerstvá absolventka masmediálky z Trnavy. Taká sympaťáčka.

Jeden z jej mnohých príspevkov sa však dočkal nevídaných ohlasov. Okrem sedemdesiatich štyroch lajkov svietiacich pod fotkou (čo je u Kaji bežný počet) ma prekvapilo nezvyčajné množstvo komentárov. Pred mojimi očami sa odohrávala komentárová vojna a jej príčinou nebola zmrzka ani zrzka. Ale Mgr. predavačka. Práve to niektorých pohoršilo a ďalších pohoršilo, že to niekoho pohoršilo.

Úprimne, je mi jedno či Kaja pracuje v CERNe, predáva zmrzlinu, alebo ťaví trus. Je to šikovná a inteligentná baba. Nech robí čo chce, ak ju to baví. Prekvapili ma však odsudzujúce komentáre od niektorých jej „priateľov“. Že načo jej je taká škola. Že načo vôbec študovala keď jej ambície siahajú po 50 centov za kopček. Že Fero to od začiatku hovoril, že tá masmediálka stojí za nič a s týmto titulom si môžeš akurát tak vytrieť... a dosť!

Na zmrzlinárov mi tu nikto nadávať nebude. Obzvlášť ak ide o Kaju. Sama som minulé leto strávila predávaním zmrzky. Nie preto, že by som mala v hlave vzduchoprázdno a nevedela robiť nič iné. Môj životopis nie je na zahodenie. Už niekoľko rokov sa živím písaním článkov a fotografovaním. Vlastne preto študujem to, čo študujem. Študujem, čo ma baví. Masmediálku. Ako Kaja. Avšak mala som príležitosť a využila som ju.

Tri úžasné mesiace som strávila v mestečku Barmouth vo Walese predávaním zmrzliny na druhej najkrajšej pláži Spojeného kráľovstva. Zlepšila som si angličtinu, zarobila toľko, čo novinárčinou na Slovensku za celý minulý rok, získala som kopu nových friendov a naučila som sa, ako sa robí cukrová vata. Skrátka môj britský sen, realizovaný vďaka predávaniu zmrzliny. To však neznamená, že zo mňa jedného dňa nebude Mgr. pani novinárka, a že nemôžem predávať zmrzku a zároveň byť dobrý študent či uznávaný pracant.

Ale späť ku Kaji. Rovnako, ako ma pohoršuje, že ľudia pohŕdali mojim nadšením z predávania zmrzliny, (nie Briti, negatívy prístup majú klasicky len Slováci) ma pohoršilo aj to, ako ľudia začali rýpať do Kaji. Pre objasnenie situácie... Kaja nie je žiade béčko. Po škole sa vybrala vlastným smerom. Na univerzite pochytila nejaké tie marketingy, stratégie a ktovie čo všetko a rozhodla sa, že to riskne. Otvorila si zmrzlináreň v istom nákupnom centre a skúša zarábať sama na seba. Šikulka. A ako sa vraví, šikovným patrí svet.

Vážne neviem či sa Kaji biznis rozbehne, alebo ľudovo povedané padne na hubu. Je to vo hviezdach. Avšak jedno je isté. Za odvahu a snahu, sánka dolu! A všetci Kajiny neprajníci, do kúta! Takéto odsudzovanie je na hanbu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?